Cigánečka s dobrým srdcom

Autor: Silvia Škanderová | 15.2.2014 o 12:58 | (upravené 20.5.2014 o 10:43) Karma článku: 9,13 | Prečítané:  1794x

Meria skoro dva metre, má široký úsmev a velikánske úprimné oči. Miluje basketbal, vodnú fajku, svoje veselé ručne robené náramky a posedenia s priateľmi. Nemá rada ranné vstávanie, každodenný výber oblečenia do práce, závistlivých ľudí a hlúposť. Snaží sa pomáhať všetkým naokolo a tvrdí, že karma nedopustí, aby sa dobro, ktoré robíme, nevrátilo späť. Vyrastala v malebnom prostredí myjavských kopaníc v netradičnej zmiešanej rodine, keďže mamina je Slovenka a ocino Vietnamec. Celý svoj dvadsaťpäťročný život strávila na Slovensku, no teraz dostala chuť spoznávať druhú časť rodiny. V októbri roku 2013 sa jej život zmenil na cestu plnú poznania a hľadania samej seba na opačnej strane zemegule. Chcela ostať mesiac... Neskôr prišlo predĺženie o pár týždňov a teraz tvrdí, že príchod domov je v nedohľadne. Volá sa Júlia a porozprávala mi o svojej veľkej púti.

Vianoce s rodinou

Vianoce s rodinou

Môžeš v skratke porozprávať, ako sa dostal tvoj otec na Slovensko a prečo sa tu rozhodol žiť?

Tatino sa nedostal na vysokú školu a prišiel sem za prácou. Keďže Vietnam aj Slovensko boli komunistické krajiny, mali medzi sebou dajakú väzbu a vtedy posielali z Vietnamu pracovníkov do Slovenskej Armatúrky. Zaľúbil sa do maminy a ostal tu. (úsmev)

Mala si v detstve problémy so svojou odlišnou vizážou?

V detstve som nejako špeciálne nevnímala to, že by som sa odlišovala od iných detí. Pamätám sa na nejaké posmešky v škôlke a v škole. Raz som prišla smutná domov a tatino sa ma opýtal, čo sa stalo. Povedala som, že deti sa mi posmievali, že môj otec je Vietnamec (samozrejme, vtedy som nevedela ani omylom, kde na mape je Vietnam). On sa ma spýtal, či sa za to hanbím. Povedala som, že nie. Odvtedy mi mohol povedať kto chcel, čo chcel. Ak nerátam basketbalové zápasy na východe, kde na mňa miestni fanúšikovia pokrikovali, že som cigánka. Odvtedy sama sebe hovorím cigánečka a prezývajú ma tak i najbližší kamaráti.

Stretla si sa v dospelosti s rasovou aroganciou?

Smutné je, že deti v škôlke nemajú rozum, ale dospelí by ho už mohli mať. V mnohých prípadoch však o tom pochybujem. Z posmeškov si nič nerobím, beriem ako výhodu to, že tatino je z Vietnamu. Mám možnosť spoznať dve kultúry. Ale raz sme mali veľmi nepríjemný zážitok, keď skupina skinheadov napadla tatina. Prišlo im to ako dobrý nápad na oslavu svojho zmýšľania.

Okrem súčasnosti, bola si už predtým vo Vietname?

Keď som mala osem rokov, boli sme tu celá rodina, čiže ja, mamina, tatino a brat. Neskôr som bola len s tatinom, pretože s vekom rástli aj povinnosti. Minulý rok sme tu boli na mesačnej dovolenke spolu s priateľom, jeho bratrancom a mojou veľmi dobrou kamarátkou. Opýtali sme sa ich, či by nešli s nami, a veru sme ich nemuseli dlho prehovárať. Vietnam si zamilovali okamžite.

V čom spočíva tvoje rozhodnutie odísť žiť do Vietnamu?

Mala som taký pocit, že by som to mala ísť preskúmať. Predsa len, polovica mojich génov je ázijská. Život tu je úplne odlišný od života na Slovensku. Samozrejme, po minuloročnej dovolenke sme si to tu zamilovali. Už vtedy sme snívali, aké by to bolo žiť tu aspoň na chvíľku. Celý rok sme o tom rozprávali a zrazu sme tu.

Ako sa s tým vyrovnal tvoj partner?

Keby sme boli v škole, dám mu jednotku s hviezdičkou (úsmev). Myslím si, že bez neho by som nebola taká odvážna. Rýchlo sa adaptoval, veľmi si to užíva. Našli sme si už zopár kamarátov, miestnych aj prišelcov, ako sme my. Chodievame hrávať basketbal a pivko tu stojí približne 20 centov. S tým sa teda vyrovnal najľahšie (úsmev).

Kde vo Vietname bývate a ako sa živíte?

Bývame v Ho Chi Minh City. Veľa ľudí si myslí, že Vietnam – to sú len ryžové polia. Ale HCM je moderné mesto, má približne toľko obyvateľov ako celé Slovensko. Veľa sa buduje, je tu mnoho obchodov typu Eurovea, veľa kvalitných reštaurácií za nízke ceny. Keď nás náhodou omrzí vietnamské jedlo (mimochodom delikátne) a máme chuť na sushi alebo indickú, thajskú či európsku kuchyňu, nie je žiadny problém. Môj priateľ zužitkoval jeho štúdium v USA a učí deti angličtinu na verejných školách. Mne sa podarilo získať stáž v jednej outsourcingovej firme a cez víkendy chodím trénovať deti basketbal.

Aký je podľa teba najväčší rozdiel medzi Slovenskom a Vietnamom?

Určite v mentalite. Keď povieš na Slovensku Vietnamec, Slovák si okamžite predstaví Miletičku a tým to končí. Vietnamci sú neskutočne milí, pokorní, dobrosrdeční, skromní a veľmi pracovití. Samozrejme, výnimky potvrdzujú pravidlo, ale pozitívnych zážitkov máme veľmi veľa. Na druhej strane musím povedať, že sú neskutoční chaotici, všade permanentne vládne chaos. Ale už sme si zvykli na to, že keď sa snažíme vybaviť niečo dôležité, je to „minimálne“ s malými peripetiami...

Ako si Slovenka nájde prácu v medzinárodnej vietnamskej spoločnosti?

Ako sa hovorí, niekedy musíte mať šťastie, aby ste si našli prácu. Prvý mesiac som rozposielala životopisy, ale neúspešne. Miestami som si už myslela, že sa vrátime domov. Ale potom som stretla jednu Slovenku, ktorá tu tiež pracuje a práve hľadali nových ľudí. Poslala som životopis, zavolali ma na pohovor a vyšlo to. Môj priateľ si našiel prácu pomerne ľahko, keďže je tu dopyt po anglicky hovoriacich učiteľoch. Takže teraz má veľa škôl, kde učí deti na prvom stupni.

Popíš nám, ako vyzerá tvoj typický pracovný deň.

Budík mi zazvoní o šiestej. Po dileme, čo si zasa oblečiem (a tu je to ešte horšie, lebo to musí byť pohodlné aj na motorku...), nasadám na svoj dopravný prostriedok. Cesta mi trvá 35 minút. Najväčšou atrakciou je cudzinec na motorke a ešte viac, keď je to žena. Pri robote si kúpim raňajky, pípnem si a začíname o siedmej. Pracujem vo veľkom openoffice. O desiatej máme prestávku, kedy si idem kúpiť kávu. Majú tu úžasnú ľadovú kávu, ktorú miešajú so salkom a tiež stojí približne 20 centov. Náplň práce záleží od projektu, na ktorom pracujeme, ale naša firma spravuje americký internetový obchod s nábytkom wayfair.com. O dvanástej je obed a tu prichádza vtipná časť, keď si Vietnamci zdriemnu. Čelo na klávesnicu a odfukujú. Ja som zatiaľ cez obedovú prestávku nespala, ale vraj je to len otázka času. Pracovnú dobu mám do 16:00 hod. Cesta domov je horšia, pretože je akurát dopravná špička.

Čo sa deti učia v škole? Ako vyzerá ich deň a čo robia vo voľnom čase?

Neviem to celkom presne posúdiť, lebo ja som tu v škole nikdy nebola a môj priateľ len príde, odučí hodinu a ide do druhej školy. Ale jednu školu máme blízko domu a vždy cez prestávky je tam veselo, deti sa jašia a naháňajú sa po dvore. Vždy ma všetky zdravia hello, lebo si myslia, že keď som cudzinka, automaticky som učiteľka.

Čo sa vo Vietname oplatí najviac vidieť? Nie z pohľadu turistu, ale z pohľadu domáceho...

Vietnamci sú veľmi hrdí na ich prírodné krásy, určite treba vidieť Ha Long Bay, Hue, Lang Co Beach a nám sa veľmi páčilo aj na ostrove Phu Quoc. Vietnam nie je ešte tak turisticky prebádaný ako napríklad Thajsko.

Je v tejto krajine niečo, čo ťa nepríjemne šokovalo? Niečo, s čím nie si spokojná?

Ako som už spomínala, všade je neustály zmätok. Napríklad účet v banke som si vybavovala na tri razy. V jednej pobočke mi podali úplne iné informácie ako v druhej, a pritom to bola rovnaká banka. Vraj si nemôžem otvoriť účet, lebo som cudzinka, ale na druhý deň už to bolo možné a trvalo to päť minút. Niekedy ma otravuje, že do dôležitých vecí musím vložiť veľa energie, aby som im to vysvetlila. Nie je to však preto, že by nerozumeli po anglicky. Niekedy sa na internete dočítam, kde koho ako okradli, ale myslím si, že to hrozí vo všetkých metropolách. Dá sa povedať, že tu priam striehnu na naivných turistov, ktorí si vykračujú s Iphonom v ruke, prefrčí okolo nich motorka a už svoj telefón nikdy neuvidia. Podobne je to s fotoaparátmi a kabelkami. Čiže treba byť obozretní. Raz sme boli dokonca účastníkmi. Kráčali sme si po najznámejšej ulici pre turistov v Bui Vien a bolo s nami jedno dievča z Nového Zélandu. Zrazu okolo nás preletela motorka a na nej dvaja muži. Jeden šoféroval a ten druhý jej chytil kabelku, strhol ju a ona spadla. My sme si chvalabohu zachovali trošku duchaprítomnosti a začali sme utekať za ním. Na naše šťastie spadli z motorky, čiže stratili náskok. Jeden stihol utiecť a druhý sa snažil nasadnúť na motorku. Bežali sme za ním, celá ulica sa dala do pozoru. Jeden Vietnamec, keď videl, že ho naháňame, vyskočil a šikovne ho doslova skopol z motorky. Nakoniec ho ľudia obkľúčili a prišla polícia. My, namiesto pivka, sme strávili večer na policajnej stanici ako svedkovia. Bol to nepríjemný zážitok s dobrým koncom. Lúpežník skončil na stanici a pravdepodobne dostal dva roky. A naša kamarátka ostala len mierne otrasená.

Ako vnímaš odlúčenie od svojej rodiny a priateľov?

Keďže každý, kto ma pozná vie, že som veľmi citlivá, je to veľmi ťažké. Chýbajú mi rodičia aj priatelia, ale stále si hovorím, že každá minca má dve strany. Ešteže v dnešnej dobe existujú technické vymoženosti. Keď mi je smutno, skajpujem. Len máme šesťhodinový posun, tak nie vždy sa mi to podarí. Som tu s priateľom, tak odlúčenie znášam lepšie. Keď mi je smutno, musí ma postískať (úsmev).

Je podľa teba dôležité, aby si ľudia verili a išli za svojím cieľom, aj keď je to náročné?

Určite áno. Veľa ľudí o niečom sníva, ale veľa z nich pre splnenie svojho sna nikdy nič neurobí. Len sa sťažujú, ako im je strašne zle. Samo nikdy nič nepríde, vždy si treba ísť za svojím cieľom. V dnešnej dobe je vo svete milión možností. Ja viem, že pre veľa ľudí je tento rozhovor bezvýznamný, ale ja som si jeden svoj sníček už splnila.

Život vo Vietname sa ti už splnil. Existuje ešte niečo, o čom snívaš a začneš to realizovať?

Existuje, veľa. Ale momentálne som tu a chcem si to čo najviac užiť. Keď budem cítiť, že sa mám posunúť niekam inam, skúsim realizovať ďalšie zo svojich snov.

Júliin odkaz pre čitateľov:

Ak niekoho tento rozhovor zaujal a chcel by sa ma na niečo spýtať, či už z cestovateľskej stránky alebo zo zvedavosti, tu je môj email: pazickajulia@gmail.com.

Čo odporúča Júlia:

Ha Long Bay (Zátoka klesajúceho draka) – obľúbené turistické miesto, najmä kvôli vápencovým skalám, ktoré vystupujú z mora. Od roku 1994 je záliv na zozname svetového dedičstva UNESCO

Hue – mesto vo Vietname, plné historických pamiatok. Svetové kultúrne dedičstvo Lang Co Beach – atraktívny palmový ostrov s bielym pieskom a krištáľovou vodou Phu Quoc – pomerne neznáma destinácia s prírodnými krásami a nedotknutými plážami

Bui Vien Street – jedna z najznámejších ulíc v Ho Chi Minh City. Pomenovaná je po slávnom diplomatovi z Ngyenovej dynastie. Ponúka širokú paletu hotelov, umeleckých galérií, obchodov, reštaurácií,...

Najobľúbenejšia vietnamská polievka

POTREBNÉ PRÍSADY - hovädzie mäsko (sviečková, môže byť aj zadné), hovädzie kosti na vývar (alebo si pripravíme vývar z bujónu), ryžové rezance, rybia omáčka, čerstvý zázvor, jarná cibuľka, čerstvé bylinky (koriander, mäta, bazalka), badián 5ks, škorica, cesnak, chilli paprička, citrón, soľ POSTUP PRÍPRAVY Z kostí pripravíme vývar nasledovne : 1. kosti zalejeme dvomi litrami vody, posolíme a necháme variť cca hodinu, pritom sitkom vyberáme povlak 2. pridáme ďalšie 2litre vody, badián, škoricu, nakrájaný zázvor (3cm), cesnak (3strúčiky) nakrájané a varíme ďalšiu hodinu Príprava ryžových rezancov : 1. rezance namočíme do studenej vody na 10 minút 2. rezance scedíme a zalejeme vriacou vodou, necháme odstáť asi 5minút, potom znova scedíme Hovädzie mäsko nakrájame na jemné plátky, pripravíme si 4 malé misky, do ktorých postupne dáme : 1. nastrihaný badián, mätu a bazalku 2. rozštvrtený citrón 3. nakrájaný zázvor v rybej omáčke 4. nakrájaný cesnak s nakrájanou chilli papričkou 1. pripravíme si veľké misky na polievku, do každej dáme ryžové rezance a na plátky nakrájané hovädzie mäsko, zalejeme vriacim hovädzím vývarom (tým sa tenučké mäsko tepelne upraví) 2. polievku dochutíme podľa vlastnej chuti zo štyroch malých misiek (zmesou byliniek + šťavou z citróna + zázvorom, rybou omáčkou (rybia omáčka zároveň aj dosolí - je slaná), nakrájanou jarnou cibuľkou a chilli papričkou)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?