Mesto má okolo 18 tisíc obyvateľov a hlavným zdrojom jeho príjmu je už spomínaná bavlna a pšeničné polia. Nenájdete tu žiadnu vysokú budovu ani veľké činžiaky, väčšinou je tu zachovaná postupnosť z minulosti. Veľké dvojposchodové domy s bielymi plotmi, krásne, rozkvitnuté a upravené záhrady. V týchto domoch a záhradách nájdete dokonalé rodiny, kde je takmer rovnaká situácia. Deti hrajúce sa na dokonalých trávnikoch, mamy variace obedy a večere a otcovia vracajúci sa z prosperujúcej práce, ktorá ich baví a veľmi dobre živí.
Neďaleko týchto dokonalých domčekov sa rozprestiera jazero Hally Lake, ktoré je svedkom všetkých dôležitých udalostí ešte od čias Indiánov, cez bitky konfederačných a yankeeovských oddielov, až po vzostup strojárenského priemyslu v 20. storočí. Na tomto mieste vyrástol v polovici 20. rokov minulého storočia veľký hotelový komplex pre bohatých a znudených Američanov, ktorí si sem chodia odpočinúť, zahrať si golf a povymieňať si informácie o zážitkoch a úspechoch. Rezort Hally Lake Hotel je mimoriadne obľúbeným miestom všetkých miestnych boháčov, no zvesti o jeho prvotriednych službách sa rozniesli i do ďalších amerických štátov a od tridsiatych rokov sa tu permanentne strieda najvyššia americká smotánka. Na nápad založiť hotelový komplex prišiel pán Steven Brody, ktorý zbohatol ťažbou zlata na západe. Keď už nevedel, čo od dobroty s peniazmi, rozhodol sa investovať do niečoho stabilného. Hotel bol naozaj dobrou myšlienkou a postupne mu vyniesol trojnásobok toho, čo investoval na začiatku. S manželkou Henrietou, ktorá do Ameriky prišla ako chudobné dievča zo Slovenska, sa dôkladne starali o svojich hotelových hostí a vždy boli príkladom dobrosrdečnosti, láskavosti a usilovnosti. Zoznámili sa na konských dostihoch, kde Henrieta pracovala ako vyberačka vstupného. Okamžite si získala staršieho muža, ktorý veľmi túžil po teple rodinného krbu.
Po tom, ako sa Hally Lake Hotel začal uberať úspešným smerom, bolo potrebné nabrať viac pracovnej sily. Steven potreboval osobnú asistentku, ktorá by mu bola vždy naporúdzi a riešila za neho všetky drobnosti. Najskôr prehováral svoju manželku, tá ale odmietla s tým, že radšej bude komunikovať s hotelovými hosťami na recepcii. Okrem Henriety sa však v hoteli nachádzala ešte jedna Slovenka hľadajúca šťastie v cudzine. Mladá, osemnásťročná Kristína pracovala v hoteli ako upratovačka. Bola však tak snaživá a bystrá, že postupne si získala srdce starého pána Brodyho a ten ju bez okolkov urobil svojou sekretárkou. Všetci boli z tohto zvratu prekvapení, no nikto nič nehovoril nahlas. Steven a Henrieta nemali svoje vlastné deti, preto sa Stevenove nenaplnené otcovské city prejavili naplno v Kristíninom prípade. Kristína si bola veľmi dobre vedomá, čo dosiahla a snažila sa Brodyovcom vyhovieť pri každej príležitosti.
Jedného dňa, bolo teplé letné popoludnie roku 1945, zjavila sa na prahu hotela neter pani Brodyovej zo Slovenska. Mladá Anna prišla prekvapiť svoju tetu a oznámiť jej radostnú novinu, že sa ide vydávať. Anna bola pyšná na svoju tetu a konečne sa mohla zoznámiť s jej manželom. Radostné zvítanie nemalo konca, no Anne sa predsa len niečo nepozdávalo. Počas celého pobytu nemohla dostatočne dobre prísť na to, čo jej na tomto mieste vadilo. Až pri odchode, keď už mala zbalené kufre na recepcii, jej udrelo do očí to, čo sa dovtedy prejavovalo len ako tušenie. Pri lúčení s tetou a strýkom si totiž všimla, že spoza závesu na ňu niekto uprene hľadí. Bol to pohľad plný strachu a skrytej nenávisti. Bola to Kristína, ktorá mala dovtedy vo svojej hlave nalinajkovaný plán, že jedného dňa by možno mohla prinútiť pána Brodyho, aby jej zanechal svoj majetok. Nemala však tušenie, že existuje nejaká neter zo Slovenska, ktorá zrejme bude prvoradá v dedičnej línii, keďže Steven nemá žiadnu rodinu. Annu tento pohľad veľmi rozrušil, pretože z neho vyčítala hrozbu. Bola preto rada, že už odchádza.
O desať rokov neskôr, keď Steven dovŕšil sedemdesiatku, sa Anna do Hally Road vrátila opäť. Veľmi ju prekvapilo to, čo videla. Kristína prakticky viedla celý hotel sama, pretože Henrieta minulé leto skonala pri autonehode. Steven bol taký zronený z tejto nečakanej straty, že upadol do depresií a už neprejavoval o hotel záujem. Stále bol jeho vlastníkom, no všetky rozhodnutia robila Kristína sama. A neboli to jednoduché rozhodnutia. Počas jej vládnutia sa komplex začal posúvať celkom iným smerom, ktorý dovtedy Steven nechcel pripustiť. Teraz však, ovplyvnený jej prosbami, ustúpil, a viac sa do nej nestaral. K samostatnej hotelovej budove pribudli ďalšie dve a z malého komplexu sa stal trojnásobný.
Keď sa Anna zjavila v Kristíninej kancelárii, napätie sa dalo krájať. Kristína už nebola tou nebojácnou sekretárkou a zo všetkých síl sa snažil uchrániť svoje záujmy pred votrelkyňou, ktorú v Anne videla. Úzkosť a strach prekrývala dobre nastrojenou pretvárkou a falošným úsmevom. Anna však tušila, že u nej nie je niečo v poriadku. Všimla si, že Kristína nosí na krku zavesený malý kľúčik, ktorý nedáva dolu ani keď ide spať. To jej zvedavosť stupňovalo. Čo môže táto žena tak vytrvalo chrániť? Rozhodla sa, že svoju dovolenku predĺži a pokúsi sa zistiť, čo je to za kľúč.
Príležitosť sa jej naskytla pár dní na to. Kristína bola totiž alergická na pistácie a každý kuchár v hoteli mal prísne zakázané dať jej do jedla čo i len jednu pistáciu. To ale nevedel najnovší kuchár, ktorému to ešte nikto nestihol povedať. Na večeru sa podával ako dezert pistáciový krém. Už po prvej lyžičke bolo jasné, že Kristína sa začala dusiť. Kým prišla záchranka, Anna sa jej snažila pomôcť, a preto jej vyzliekla sveter a rozopla pár gombíkov na blúzke. Spolu so svetrom však potiahla i retiazku s kľúčikom. To si všimla až vtedy, keď už bola Kristína v sanitke na ceste do nemocnice. Bola to jedinečná príležitosť nájsť odpoveď na Annine otázky. Preto neváhala a vošla do jej kancelárie. Tu zistila, že jeden zo šuplíkov na písacom stole je zamknutý. Vyskúšala doň Kristínin kľúčik a ten presne zapadol. V šuplíku Anna na svoje veľké prekvapenie našla revolver a list, v ktorom Steven vlastnoručne písal, že po svojej smrti celý majetok prenecháva Kristíne. Anna bola čoraz zmetenejšia, keďže nerozumela tomu, na čo Kristína potrebovala revolver. Bolo potrebné donútiť Stevena odkázať jej majetok pomocou revolveru? Alebo ho ešte nepoužila a plánuje to na neskôr? Čo sa teraz stane? Nemohla nad tým premýšľať pridlho, preto urobila veľmi odvážnu vec. Vzala revolver so sebou a šuplík zamkla. Vyšla z hotela a hodila revolver do jazera. Potom zašla na recepciu, kde nechala Kristínin sveter spolu s retiazkou a kľúčikom recepčnej.
Na druhý deň bola Kristína z nemocnice späť a v jej správaní boli badateľné zmeny k horšiemu. Ustarostený výraz na jej tvári Anne našepkával, že jej inštinkt ju nezradil, a že revolver bol súčasťou nejakého strašného plánu. Ešte v ten večer zašla Anna za Stevenom. Ten vôbec nebol prekvapený. Naopak, priznal sa Anne, že Kristínu už dva roky podozrieva z finančných krádeží a ten list s prísľubom dedičstva je falošný. Skutočný závet je iný a Kristína v ňom nie je zahrnutá. Nemá však žiadne dôkazy o jej zlých úmysloch, preto sa poistil aspoň takto. Čo však robiť v tejto situácii? Dvadsať rokov si hrial na prsiach hada a teraz sa ho nevie zbaviť.
Odpoveď prišla nečakane rýchlo. O týždeň prišla Kristínu zatknúť polícia. Vysvitlo, že Slovensko neopustila dobrovoľne. Bola nútená utiecť, pretože ju tu podozrievali z vraždy matkinho druhého manžela. Matka sa po rokoch rozhodla dcéru vypátrať a stopy ju zaviedli až do ďalekej Ameriky. Teraz už nebolo pochýb, že Kristína je nebezpečná žena, ktorá sa nezastaví pred ničím. Na Slovensku bola postavená pred súd a obvinená na dvadsať rokov väzenia. Po Stevenovej smrti zdedila hotelový rezort Anna a spolu s manželom pokračovali v jeho tradícii.
